Čo radia zástupcovia občianskej vedy na Slovensku (nepovinné)
„Vďaka aktívnej podpore a zdieľaniu skúseností medzi organizátormi City Nature Challenge sme nezaznamenali nečakané prekážky.“
„Ak by bolo možné vrátiť čas, asi by sme prehodnotili možnosti širšej propagácie a komunikačnú stratégiu s cieľom motivovať k účasti viac obyvateľov mesta.“
„Odporúčam sústrediť sa na budovanie spolupráce s relevantnými partnermi, nedať sa odradiť prípadnými prekážkami a hľadať možnosti ako osloviť cieľovú skupinu. Projekty občianskej vedy majú veľký význam, pretože prinášajú inovatívne prístupy a zároveň približujú ľuďom vedu ako nástroj poznania.“
2. Ing. František Cimerman, Živica - nezisková organizácia, projekt: Hurá von s Pl@ntNetom realizuje Živica pre lektorov a učiteľov - online kurz
„V projekte by sme radi pokračovali, je však naviazaný na grantovú podporu."
„Najväčšou prekážkou pri realizácii projektu boli obmedzenia pre Covid-19."
„Ak by sme niečo chceli v projekte zmeniť, tak to, že by sme radi v teréne navštívili všetky zapojené školy."
„Ľuďom, ktorí by sa radi pustili do podobného projektu, by som odporučil sieťovanie – národné i medzinárodné. Hľadať organizácie s podobnou víziou a hľadať prieniky v spolupráci.“
3. RNDr. Miroslav Fulín, CSc., Škola ochrany prírody vo Varíne, projekt: Ekovýchovný program Bocian
„Robíme to
už 20 rokov, a aj keď sme my, ktorí sme začínali tento projekt, zostarli,
prichádza stále nová generácia mladých ľudí, pre ktorú sú otázky nášho programu
stále nové a aktuálne, a tak nemôžeme zo dňa na deň povedať končíme,
stačilo. Už samotný záujem doterajších spolupracovníkov-participantov je pre
nás hnacou silou v pokračovaní projektu. Druhou stránkou je, že takto
spracovanú populáciu živočíšneho druhu akým je bocian biely na našom území nemá
žiaden iný živočích. Preto by bolo na škodu nepokračovať a nesledovať
trend vo vývoji populácie aj naďalej, a to aj v súvislosti so zmenami
prírodných a klimatických pomerov.“
„Pri riešení projektu sme bojovali s nedostatkom zdrojov, na možno nie osobný kontakt s účastníkmi projektu, ale vždy sa našlo nejaké riešenie a pochopenie.“
„Projekt sme realizovali popri svojich pracovných povinnostiach ako čosi naviac, v mimopracovnom čase. Preto sme sa nikdy neuchádzali o povýšenie projektu na úroveň projektov celonárodného charakteru s mediálnou podporou a publicitou (aj keď takýmto bol a je), pretože sme si boli vedomí, že si bude vyžadovať človeka, ktorý sa bude musieť tomu venovať na plný úväzok. A to sme si nemohli dovoliť. Tak to je asi jediná zmena, ktorú sme mali vo vzťahu k publicite projektu urobiť.“
„Ľuďom radím: aby neváhali, a ak majú chuť a našli sa v problematike, ktorou sa zaoberajú a baví ich, nech nepremrhajú čas a sily, kým na to majú. Prostriedky na jeho realizáciu, podporovatelia a ochotní spolupracovníci sa pri vhodnom prístupe a prezentácii určite nájdu. Mnohí čakajú s pripojením sa na niekoho iného, prvého, kto s tým začne.“
4. RNDr. Jaroslav Merc, Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, projekt: Globe at Night
„Ja si myslím, že u nás sa ukázalo, že ten základný kľúč k úspechu bolo to, že informácie boli dostupné v slovenskom jazyku, pretože pokiaľ chceme osloviť napríklad aj nižšie vekové kategórie, ktoré trebárs nie sú také zbehlé v anglickom jazyku, aby si všetky tie informácie a manuál prečítali, tak je dôležité byť prístupný v našom jazyku. To je podľa mňa ten jeden dôležitý bod. A druhý bod, a to je teda smerom k vedcom (sám pracujem vo vedeckej oblasti, to znamená viem aké to je), je dôležité rozprávať jednoduchým jazykom. Mnoho vedcov sa stále snaží istým spôsobom sebaprezentovať a ukázať, že v danej oblasti veľa vie. Ale pokiaľ v jednej vete, ktorá má šesť slov použijeme štyri cudzie, tak je veľmi ťažké potom takú informáciu predať laickej verejnosti. Čiže ten základ je snažiť sa dostatočne komplexnú informáciu – a v takej miere obsahu v akej ju potrebujeme – predať verejnosti takým jazykom, aby jej dostatočne rozumela. My sme napríklad v minulom roku kompletne zmenili webovú stránku tohto projektu. Pretože sa nám ukázalo, že dovtedy sme mali takú tú klasickú webovú stránku s množstvom podstránok a textu. Potom sme ale prešli na veľmi jednoduchú formu. Celá webová stránka je jedna stránka, kde sa len rolujú zaradom informácie jednoduchým jazykom. Prešli sme na taký modernejší komunikačný marketing vo forme tykania, to znamená, snažíme sa komunikovať priamo s uchádzačom, nesnažíme sa hrať na niečo v podstate nedostupné verejnosti, to znamená komunikácia s účastníkom je skôr na priateľskej úrovni. A myslím si, že to je v dnešnej dobe veľmi dôležité. Čiže jednak náš jazyk, čiže slovenský jazyk, ale zároveň zrozumiteľný jazyk aj pre verejnosť."
5. Mgr. Katarína Mikulová, PhD., Slovenský hydrometeorologický ústav, projekt: Monitoring sucha
„Nielen tento monitoring dopadov sucha sa stále vyvíja. Stále oslovujeme aj ďalšie a ďalšie organizácie, a snažíme sa osloviť ďalej aj poľnohospodárov. Snažíme sa vyvíjať aj nové produkty, ktoré by sme tým poľnohospodárom mohli následne za ich reportovanie ponúknuť. Čiže nie len to, čo majú teraz k dispozícii, čiže mapy a grafy, ale aby mali prístup k omnoho väčšiemu rozsahu informácií o počasí z daného miesta, v ktorom oni pôsobia. Ale takisto pôsobíme aj v rámci monitoringov sucha celkovo, či už ide o meteorologické sucho, hydrologické sucho, sucho v podzemných vodách; tým, že je to veľmi aktuálna otázka, tak stále sa snažíme monitoringy vylepšovať a prinášať nové aplikácie, respektíve nové parametre, ktoré by sme vedeli do monitoringu zahrnúť. Takže ono je to stále v procese vylepšovania, a mnohokrát práve privítame aj odozvu od užívateľa monitoringu, ak nám dá vedieť čo mu tam chýba, aby sme to v budúcnosti vedeli zapracovať, prípadne vylepšiť.“
„Kľúčom k úspechu je trpezlivosť, veľmi veľa trpezlivosti. Naozaj treba oslovovať všetkých, možno aj ľudí, o ktorých si nemyslíte, že by nakoniec mohli vstúpiť do takýchto projektov. Možno práve tam je skrytý potenciál, naozaj treba veľa komunikovať. A my už sme mali pocit, keď sme riešili projekt DriDanube, že sme všade; v médiách, píšeme články a dávame statusy na Facebook, respektíve články na náš web. Ale naozaj je to o tom, že treba to komunikovať. Treba to propagovať a potom sa dostaví aj ten úspech. Treba do toho búšiť. Takže to je aj rada pre ostatných. Netreba pri prvom sklamaní ostať nečinný, ale naozaj práve vtedy, keď sa nedarí, treba sa naštartovať a ísť ešte viacej do toho.“
6. Mgr. Veronika Páričková a RNDr. Jana Šimonovičová, PhD., Slovenská agentúra životného prostredia, projekt: Beagle a projekt Enviróza
„Aby projekt fungoval, tak určite treba mať dobrý tím ľudí. Napríklad aj kolegov odborníkov, ktorí sú aj grafici aj informatici. Máme tu kolegyňu, ktorá nám pomáha práve s touto stránkou. Keď máte komplexnejší projekt, tak treba mať asi istú rôznorodosť ľudí, ktorí Vám vedia pomôcť pri rozličných činnostiach, napr. keď treba ísť so žiakmi do terénu. Osvedčilo sa nám, že keď mať dobrý tím, je to jednoduchšie. Na projekte tiež treba neustále pracovať s ľuďmi; je naozaj dobré, keď sa tomu človek intenzívne venuje. S účastníkmi treba komunikovať, oslovovať ich, odpovedať im. Vymyslieť nejaké novinky, aby to nestagnovalo.
7. Mgr. Ladislav Pekárik, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied, projekt: Visitor
„Ľuďom na Slovensku, ktorí sa chcú pustiť do podobného projektu by som odporúčal veľa trpezlivosti a zabezpečiť udržateľnosť projektu po skončení základného financovania."
8. Mgr. Petr Papežík, Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK, projekt: Výskyt užovky stromovej v Bratislave
„Ľuďom, ktorí sa chcú pustiť do podobného projektu, by som odporučil asi trpezlivosť, a hlavne podľa toho, čo sme my mali vyskúšané je dôležité, že pokiaľ chcem, aby mi projekt podporila nejaká vlastná webová stránka, tak tá nesmie spať. Stránka musí byť neustále aktívna, neustále sa tam musí niečo objavovať, pretože akonáhle raz zaspí, tak záujem rýchlo opadá."
9. Mgr. Adrián Purkart, PhD., Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK, projekt: Nový najsevernejší výskyt vošky Aphis nerii
„Ja si myslím, že hlavne sa netreba toho báť, treba využívať aj sociálne siete. Ak nie ste takí zdatní na sociálnych sieťach, tak určite Vaši študenti alebo Vaši mladší známi sú v týchto marketingových alebo sociálnych médiách zdatnejší. A vôbec sa netreba báť ich osloviť a spýtať sa ich, ako by to vedeli navrhnúť alebo dizajnovať takúto štúdiu, alebo takúto kampaň. Určite Vám to otvorí výrazne viacej ciest na rôzne spolupráce. Čomu sa tak možno vyvarovať? Asi by som sa vyvaroval takým otázkam alebo takým témam, ktoré akoby nútia ľudí nejak intenzívnejšie tomu venovať čas, alebo možno strastiplne odpovedať na nejaké komplikované otázky, pretože to ľudí často odrádza, čo som si všimol aj v prácach mojich kolegov. Osobne by som volil témy, ktoré zabavia publikum, alebo oslovia nejakou hrou, alebo možno niečím zvláštnym, s čím sa ešte človek nestretol. Ale čo je ešte taká zaujímavosť, niekedy sa na to dá pozerať úplne odlišne, z opačného súdka, že netreba vytvárať Citizen Science na niečo, čo tí ľudia nepoznajú, ale pozrieť sa do danej spoločnosti, do tých sfér sociálnych sietí. Všimnúť si, čo tam ľudia prispievajú. Aké príspevky a témy sa opakujú. A pokiaľ vidíte, že nejaký dataset je tam voľne prístupný, tak z tohto čerpať a na tom postaviť svoju Citizen Science."
10. Mgr. Soňa Lutherová, PhD., Ústav etnológie a sociálnej antropológie, projekt: Súčasné obrazy socializmu
„Normálne si napíšete projekt. Ten projekt je v zásade taký, ako pri iných projektových schémach, čiže musíte opísať nejaký zámer, ciele projektu, metódy, nejaký časový harmonogram, financovanie, a na základe toho sa potom podáva žiadosť o poskytnutie financovania projektu. Komisia anonymne zhodnotí vaše parametre, a potom uvidíte, či ste to dostali alebo nie. Niektorí si podávajú takéto APVV projekty kľudne aj dva-trikrát za sebou, až kým sa im to podarí, takže treba skúšať."